Necertifikovaná, no predsa prírodná.

Necertifikovaná,
no predsa prírodná.

V EÚ kozmetické výrobky nepodliehajú žiadnej certifikácii pred a ani po uvedení na trh. Povinná je len ich registrácia a zhodnotenie bezpečnosti, ktoré zaisťuje výrobca.
27. 08. 2018
written by Jarmila
Necertifikovaná, no predsa prírodná.

V každom členskom štáte sa však vykonáva národný trhový dozor nad kozmetikou, teda dozor nad bezpečnosťou kozmetických výrobkov už uvedených na trh. Pozostáva zo zdravotného dozoru a obchodného dozoru.

Avšak v snahe preukázať prírodný charakter a určitú nadštandardnosť, niektorí výrobcovia takejto kozmetiky majú snahu dobrovoľne si dať produkty certifikovať, aby to mohli uviesť na obale. Chápem, že aj na kozmetike àla palla očakávate nejaké verifikačné logo alebo pečať prírodnosti.

A tak sme overovali, komunikovali a porovnávali možnosti… Výsledkom bolo rozčarovanie.

Chaos v pojmoch

Preukázalo sa, že pojem „prírodná kozmetika“ a jemu podobné (organická, naturálna či biokozmetika) je stále značne hmlistý. Právny predpis pre kozmetické výrobky na trhu EÚ (Nariadenie 1223/2009), ani žiadna oficiálna regulačná definícia, sa im nevenuje. Na rozdiel od potravinárstva, kde pre termín „biopotraviny“ už existujú záväzné pravidlá, „bio“ legislatíva v oblasti kozmetiky jednoducho nejestvuje. Výnimkou je rozporuplná norma ISO (viď ďalej).

Chaos v štandardoch certifikačných spoločností

Preto zákonodarcu „suplujú“ rôzne súkromné spoločnosti, ktoré postupne v Európe vznikli. K najstarším a  najuznávanejším certifikačným organizáciám patrí nemecká BDIH, francúzsky EcoCert, britská Soil Asociation a talianska ICEA. Spolu s francúzskym Cosmebio sa pred rokmi združili a vypracovali spoločný štandard (COSMOS-standard AISBL) pre prírodnú a organickú kozmetiku.

Okrem nich však certifikáciu prírodnej kozmetiky ponúkajú desiatky iných spoločností, napr. belgická NaTrue, rakúska Lacon Institut či česká KEZ. V USA je to najmä organizácia USDA Organic a v Austrálii NASAA. Problémom je, že každá z nich si vypracovala vlastné kritériá „prírodnosti“. Popri prevahe prírodných látok, pripúšťajú rôzne zastúpenie syntetických zložiek, niektoré až do 30%. Tiež postoje k používaniu silikónových a ropných derivátov sú rozdielne. A tak certifikát „prírodná kozmetika“ v Európe i vo svete má mnoho tvárí.

Kontroverzná norma ISO 16128

V snahe vyriešiť tento zmätok, Európska komisia pred rokmi podnietila prípravu jednotnej ISO normy pre organické a prírodné kozmetické výrobky. Ale keď bola napokon minulý rok v septembri prijatá ako ISO 16128, stretla sa s nevídanou nevôľou až zavrhnutím členov združenia COSMOS, spoločnosti NaTrue a mnohých ďalších „úspešne zavedených“ certifikačných organizácií. Hlavným dôvodom námietok bol určitý nesúlad s ich štandardami, najmä výrazné zmiernenie požiadaviek, napr. povolenie silikónov, petrochemických derivátov a čiastočne i GMO.

Otázka pre Vás

Certifikačnú známku ktorej z uvedených (i neuvedených) organizácií by ste si aktuálne vybrali na výrobkoch àla palla? Som presvedčená, že by ste boli rovnako zmätení, ako sme boli my.

Certifikačné organizácie v EÚ sú súkromné spoločnosti. Certifikát nevydajú zadarmo.

Ak by výrobca kozmetiky požiadal o certifikáciu, čo to obnáša?

Voľba certifikačnej organizácie
Najprv by sa musel rozhodnúť, na ktorú certifikačnú organizáciu sa obráti (veď toto! pozri vyššie uvedený chaos).

Administratíva a čas
Následne by potreboval vypracovať nekonečné formuláre žiadosti. Po podpísaní zmluvy by certifikační pracovníci skontrolovali zložky, receptúry, štítky, a pod. u prihlásených výrobkov a vykonali by osobný audit priamo vo výrobe. V prípade zhody s ich kritériámi (ktoré sa líšia od spoločnosti k spoločnosti) by udelili právo dočasne používať ich pečať. Tento proces je zdĺhavý a trvá mesiace až rok.

Náklady

Pripomeňme si, že certifikačné organizácie v EÚ sú súkromné spoločnosti. Certifikát nevydajú zadarmo. V zásade výrobca platí za to, aby niekto iný potvrdil, že jeho výrobky a výrobné procesy spĺňajú organizáciou nastavené štandardy. Úvodné poplatky sú rôzne, ale zväčša predstavujú niekoľko tisíc Eur za výrobok. Nutné je uhradiť aj celú finančnú réžiu certifikačných pracovníkov počas auditu vo výrobe a ročný certifikačný poplatok. Platí sa vopred, v niektorých prípadoch až 0,4% z minuloročného obratu certifikovaných výrobkov. Nie je nezvyčajné, ak celkové náklady za jeden výrobok sa vyšplhajú ku viac ako desiatim tisícom Eur. A certifikácia platí len na obmedzenú dobu.

Rozhodovanie výrobcu kozmetiky àla palla

A tak na konci rozhodovania si výrobca položil dve otázky. 1.) Rozpočíta tieto dodatočné náklady do ceny výrobkov? 2.) Stálo by to za to? Odpoveďou na obe bolo: NIE! Prečo by náš zákazník mal znášať náklady s certifikáciou? Za situácie, kedy v chaose značenia sa nevieme orientovať, sa to jednoducho neoplatí. A to nielen pre administratívnu, finančnú a časovú náročnosť, ale aj pre spochybňovanie vážnosti pečatí niektorých certifikačných spoločností. Dúfam, že súhlasíte, že to bolo správne rozhodnutie!

Značka àla palla sa spolieha na vlastné renomé a kvalitu potvrdenú osobnými skúsenosťami zákazníkov. Ak sa v budúcnosti vyjasní zmätok s uznávaním certifikačných známok, požiadaniu o certifikáciu sa nebráni.

najpredávanejšie
produkty