Prečo sa kozmetika konzervuje?

Prečo sa kozmetika
konzervuje?

Pretože väčšina obsahuje vodu a tá je základnou živinou pre rozmnožovanie mikroorganizmov (ľudovo „mikróbov“).
21. 08. 2018
written by Jarmila
Prečo sa kozmetika konzervuje?

Kým v jogurtoch, acidofilnom mlieku, kvasenej kapuste a niektorých ďalších potravinách sú určité mikroorganizmy žiaduce, v kozmetike je to opačne. Aj keď je produkt vyrobený za sterilných podmienok a naplnený v hygienickom bezkontaktovom (napr. AirLess) obale, v prípade, že nie je primerane konzervovaný a pritom obsahuje vodu (INCI na obale: Aqua) i zložky, ktoré sa nesmú sterilizovať (napr. kolagén, kyselinu hyaluronovú, rastlinné výťažky či určité vitamíny), za pár dní až týždeň sa „skazí“.

Ako sa to prejavuje?

To, že v produkte sa darí mikroorganizmom, spočiatku nemusíte ani vidieť, ani cítiť. Keď však dôjde k ich premnoženiu a kontaminácii toxínmi, ktoré vyprodukovali, spozorujete zápach alebo zmenu jeho farby alebo konzistencie (napr. zrednutie, zhrčkavenie). Vtedy je zrejmé, že nejakú dobu už bol závadný. Nielenže zväčša dôjde ku strate biologickej účinnosti jeho zložiek, ale mikrobiálne kontaminovaný výrobok môže spôsobiť podráždenie a infekcie pokožky a mať neblahý vplyv celkovo pre ľudské zdravie. Napríklad baktéria Staphylococcus aureus spôsobuje hnisanie kože, ale po preniknutí do organizmu (napríklad cez mikroranky) – aj vnútorné infekcie; baktéria Pseudomonas aeruginosa v krémoch na očné okolie zasa vážne očné problémy. A to si neželáme. Preto názory niektorých „ekológov“ radikálne odmietajúcich konzerváciu kozmetiky, sú zavádzajúce až škodlivé. Riziko pri používaní uvedeného druhu výrobkov bez konzervačných látok je omnoho väčšie, ako riziko nežiaducich reakcií na vhodnú konzerváciu.

Aké konzervačné látky sú akceptovateľné v modernej kozmetike?

Úlohou konzervácie je obmedziť alebo prerušiť nežiaduci rozvoj mikroorganizmov v kozmetickom výrobku. Na výber máme tri skupiny látok. Prírodné – sú súčasťou látkového zloženia živých organizmov, najmä rastlín; syntetické – sú pripravené chemickou syntézou, ale v prírode sa nevyskytujú a analogické prírodným – sú pripravené chemickou syntézou, ale majú predlohu v prírode.

V čom spočíva problém konzervácie prírodnými látkami?

Pre prírodnú kozmetiku by boli zdanlivo ideálnou voľbou. Ale naozaj len zdanlivo. Viaceré esenciálne oleje (tzv. silice) majú síce antimikrobiálne vlastnosti, avšak aby sa dosiahla požadovaná účinnosť voči širokému spektru mikroorganizmov, musia sa nakombinovať a použiť v relatívne vysokých dávkach. A to býva na úkor akceptovateľnej vône, ale najmä na úkor kožnej znášanlivosti. Obsahujú totiž najmenej jeden, ale často i niekoľko potenciálnych vonných alergénov. Nakoľko esenciálne oleje sa primárne používajú ako vonné látky, nepatria k legislatívne stanoveným kozmetickým konzervantom. To zneužívajú niektorí výrobcovia pri marketingových tvrdeniach, že ich kozmetika je „bez konzervačných látok“.

V čom spočíva problém konzervácie syntetickými konzervantami?

Problémom je, že bunky pokožky, s výnimkou rohovinovej vrstvy, sú rovnako živé ako mikroorganizmy. Určité syntetické konzervanty sa kožou ľahko vstrebávajú, prípadne majú vysoký dráždivý potenciál alebo môžu navodiť alergiu. Konzervanty pre kozmetiku na trhu Európskej únie sú preto prísne regulované z hľadiska druhu a prípustnej koncentrácie. Pri dodržaní hygieny výroby, väčšina výrobcov tieto maximálne limity ani nevyužíva. Musí sa však urobiť kompromis medzi minimálne potrebným množstvom a možnými vedľajšími účinkami. Hovoríme, že je „len tenká hranica medzi zdravotným rizikom a konzerváciou“.

Aké konzervaty sú v kozmetike àla Palla?

Pre mikrobiologickú stabilizáciu účinných zložiek vo výrobkoch s obsahom vodnej fázy àlaPalla, je použitý najmä Phenoxyethanol. Nielenže je účinný voči baktériám, kvasinkám i plesniam, ale v použitom množstve má nízky potenciál dráždivosti a nízku toxicitu. Je síce pripravený chemickou syntézou, ale zároveň má analógiu v prírode. Nachádza sa napríklad v zelenom čaji a koreni čakanky obyčajnej.

najpredávanejšie
produkty